Simona si toho prežila naozaj veľa – plánovanie pohlavného styku, insemináciu, 2 cykly umelého oplodnenia s množstvom embryotransferov… Vie, čo je to mimomaternicová gravidita, biochemické tehotenstvo i zamĺknutý potrat… Ale nikdy neprestala veriť, že tento boj raz vyhrá!
„Po všetkých možných aj nemožných pokusoch ako sa stať maminou sme zavítali do Heliosu v Martine. Prvé dojmy boli skvelé – ústretoví lekári, sestričky s úsmevom na tvári, o vybavení a prístupe asi nemusím moc hovoriť, proste má to úroveň o akej môžete u bežných lekárov len snívať…
Plánovanie pohlavného styku
Moja diagnóza znela PCO (polycystické ováriá) s absenciou ovulácie, dostali sme inštrukcie a možnosti čo sa dá robiť. Po spoločnej dohode a odporúčaní prišlo na stimulovanie ovulácie tabletkami počas troch cyklov a do tretice to vyšlo! Našla som si dve čiarky na teste… Prišla neopísateľná radosť, tehotenstvo bolo v maternici… No žiaľ plod sa nevyvíjal, bolo potrebné čistenie. To bolo plaču a sklamania. Mali sme pocit, že sme tak blízko a pritom tak ďaleko. No bolo treba isť ďalej, snažila som sa nikdy neupadnúť do depresie, všetko hodiť za hlavu, v čom mi pomáhal môj najúžasnejší manžel na svete! Preniesli sme sa cez to, veď to sa môže stať komukoľvek.
Inseminácia
Po porade s lekárom sme sa rozhodli pre insemináciu. Aj keď som po predošlých laparoskopiách (odstránená veľká cysta na vaječníku a jeden vajcovod ktorý bol upchatý) mala už menšie nádeje, vyšlo to! Na 14. deň po zákroku ktorý je úplne bezbolestný – ani neviete, že vám niečo robia, mi volala milá pani a mala pre mňa tú najkrajšiu správu. Bolo tam však „ale“! Hodnoty tehotenského hormónu neboli ideálne, mali podozrenie na mimomaternicové tehotenstvo, tak ma jemne upozornili, že mám rátať s kontrolou o pár dní, aby skontrolovali, kde sa embryo uhniezdilo. Nepripúšťali sme si, že by mohlo byť niekde inde ako by malo byť! Bolo… Smola, čakalo ma obrovské sklamanie, slzavé údolie! Tretia laparoskopia, hovorila som si, že to už horšie byť nemôže. Čo teraz? Jedine IVF!
Prvý cyklus IVF
Po zahojení všetkých rán na tele aj „duši“ sme spísali žiadosť na poisťovňu, ktorú nám do mesiaca schválili. Keďže ja som si išla „tvrdo za svojim“ chcela som byť maminou čo najskôr, vždy sme išli na ďalší krok ihneď ako to len bolo možné a dovolené lekármi v centre.
Pani doktorka nám všetko vysvetlila niekoľkokrát, trpezlivo odpovedala na naše otázky, neúnavne dookola dokola! A verte mi – málo ich nebolo! Prišla na rad konzultácia s koordinátorkou IVF, ktorá nám trpezlivo objasnila detailne krok po kroku čo nás čaká, kedy pichať injekcie, ako pichať, kedy budú asi kontroly, čo všetko sa so mnou bude diať, čo môžem očakávať, oboznámila nás s finančnou stránkou veci, dala nám recepty a kolotoč mohol začať!
Pichala som dve injekcie denne, myslela som, že budem z toho šalieť, priberať, budem neznesiteľná! Nič také sa nedostavilo, po prvej „adrenalínovej“ injekcii (keďže mám fóbiu z ihiel) som zistila, že to nie je nič strašné, ani som nevedela že som v nejakom IVF procese. Akurát časté kontroly mi to pripomínali, vždy zobrali krv a urobili ultrazvuk. Prišiel deň D – odber vajíčok, po prebudení z anestézie som si ešte poležala v centre asi dve hodiny a mohla som ísť domov. Najhoršie z celého IVF procesu bolo to čakanie, tá neistota, koľko bude oplodnených vajíčok, embryí, koľko ich prežije, boli to najdlhšie dni môjho života! Prišiel deň, kedy mi vložili čerstvé embryo a dve dali zamraziť. Tú eufóriu prajem zažiť každej žene! Myslela som si, že hneď budem tehotná, nabehla som na šetriaci režim! Aj pohnúť som sa bála. Po 2 týždňoch prišlo obrovské sklamanie! Test negatívny, a ja som sa už cítila byť tehotná! Hneď ako to bolo možné sme absolvovali transfer rozmrazeného embrya – KET. Po 14 dňoch sklamanie ešte väčšie a strach čo teraz, už mám len jedného mrazíčika. Do tretice to bude dobré! Nebolo…. neostávalo nič iné len vypísať druhú žiadosť…
Druhý cyklus IVF
Manžel ma zobral na dovolenku do Španielska aby som trošku prekusla to sklamanie a dostala sa do psychickej pohody. Nikdy som však neprestala veriť, že sa to podarí, bolo to zlé, ale nie natoľko, aby ma to zastavilo! Chcem dieťa a budem robiť všetko preto aby som ho mala! Hlavu hore ideme od znova, teraz to bude dobré!
Pohovor s tou istou koordinátorkou – ktorá ma už pozná po mene a do dnešného dňa sme v kontakte! Nakreslila mi do papierov k IVF štvorlístok. Povedala mi, že teraz to už musí byť aj keby čo bolo. Bola som pacient, ktorý „kazí štatistiku“ Pretože 98% žien otehotnie do troch vkladov, ja nič!
Začali sme druhý cyklus IVF, stimulácia prebehla bez problémov, úroda vajíčok bola rekordná. Prišiel deň odberu, pre mňa už „rutina“ vedela som čo ma čaká, všetko prebehlo v úplnom poriadku starali sa o mňa ako o princeznú! Pristupovali veľmi empaticky, ohľaduplne, vedeli čo mám za sebou.
Zas to odporné čakanie ako sa budú vyvíjať embryá. Absolvovali sme embryotransfer, po 14 dňoch prišla najkrajšia správa na svete! Ste tehotná, hodnoty sú prekrásne, gratulujeme! Už som sa videla ako mi rastie bruško, opojená najkrajším pocitom na svete.. No netrvalo to dlho… Zastavilo sa srdiečko! Zrútil sa mi svet, nevedela som čo ďalej. Základ je NELUTOVAŤ SA! Nie som prvá ani posledná, bola som síce plná hnevu zúrivosti, zlosti na celý svet… čo už.. je to preč, je to dávno!
KET č. 2 v cykle IVF č. 2 🙂 to znelo ako znamenie, po dlhom zvážení s mužom sme dali dve embrya, neodhovárali nás, ale neboli z toho v centre nadšení! Poučili nás o rizikách ale moja túžba po dvojičkách bola silnejšia! A ako to dopadlo? Biochemické tehotenstvo! Maličké sa chytilo/i a odišlo… to ma položilo! Ale nezastavilo!
Vklad č. 3  – už som to brala s humorom. O 2 týždne prišla tá správa na ktorú som čakala 4,5 roka! Zas som otehotnela!!!! ALE má to jeden obrovský najdôležitejší fakt!!!! BUDEM MAMA!!!! Práve dnes, ako píšem tieto riadky, som 22 týždeň tehotnosti, naše maličké sa teší zdraviu! Vyzerá že všetko je v poriadku 🙂 Chcem týmto poďakovať celému centru, že moje bruško aj tým aj moje šťastie rastie každým dňom.
Každej snažilke chcem odkázať, že som živým príkladom toho, že aj keď je cesta k vytúženému bábätku často dlhá, kľukatá a poriadne náročná, raz príde do cieľa každá z nás – treba veriť a nikdy sa nevzdávať! Raz to príde!
Prajem veľa šťastia, nech je to čo najskôr!
Simona