Danka popisuje svoju cestu k bábätku:
S priateľom sme sa snažili o bábätko 2 a pol roka, ja som síce mala z predošlého vzťahu dve už skoro dospelé dcéry, no moja túžba mať ďalšie dieťa bola veľká. Keď sa nám to stále nedarilo (prekonala som tri operácie vaječníkov a jednu konizáciu krčka maternice),  už som začala tušiť, že to asi normálnou cestou nepôjde a tak nám môj gynekológ odporučil Sanatórium Helios. Išli sme tam s malou dušičkou a veľkou túžbou, kde nám pán doktor hneď z mojich záznamov oznámil, že ja už normálnou cestou nikdy neotehotniem a jediná možnosť je IVF. Nemali sme o čom rozmýšľať a hneď sme vypísali žiadosť do poisťovne a pre nás svitla nádej:) to bol september 2012 . V októbri nám žiadosť schválili a koncom mesiaca sme začali s hormonálnou liečbou môjho jediného vaječníka . Bolo to psychicky náročné, ale ja mám to šťastie, že mám pri sebe skvelého muža, ktorý sa podujal aj na pichanie injekcii. V Sanatóriu Helios nám v tom veľmi pomáhali a ich ochota a psychická podpora nás držala nad vodou.
Môj vaječník sa nakopol a vyprodukoval 21 vajíčok. Boli sme šťastní a plní očakávania, ale aj strachu, aby sa nejaké embryo vyvinulo. Nakoniec ich bolo 7 statočných! V decembri sme absolvovali prvý transfer, bolo mi vložené jedno 5 dňové embryo a ďalšie boli zamrazené . Veľmi som sa snažila a prosila svoje telo, aby prijalo ten malý zázrak, ale bohužiaľ prvý pokus zlyhal …

Poplakali sme si, ale povedali sme si ideme ďalej, a tak v januári  2013 sme sa objednali na prehliadku a dohodli sme si kryoembryotransfer, čiže nám rozmrazili jedno embryo a to mi bolo vložené 28.1.2013, pre mňa to bolo niečo symbolické, lebo v tento deň by mala narodeniny už moja zosnulá babka a tak sa moje prosby upínali k nej. Keď sme po dvoch týždňoch išli na kontrolu, či sa embryo uchytilo, dúfala som, že mi potvrdia moje tušenie, že teraz to vyšlo – no na sone nebolo ešte nič vidno, no pani doktorka nás upozornila, že to ešte nič neznamená a treba počkať na výsledky krvi, ktoré mi zavolala pani koordinátorka do práce. Keď zazvonil telefón a povedali mi, že to vyšlo, podlomili sa mi kolená od šťastia, chveli sa mi ruky a plakala som, ako aj teraz, keď si na to spomeniem…
Moje tehotenstvo bolo náročné a v podstate od tretieho mesiaca som bola PN, ale stálo to zato a my do konca života budeme ďakovať kolektívu Sanatória Helios a mojej nebohej babičke za naše šťastie, ktoré prišlo na svet  19.10.2013 s menom Emuška .
Dnes je z nej už veľká 21 mesačná slečna, z ktorej sa všetci tešíme:).

S úctou a pokorou šťastní rodičia malej Emky